Cheiský kláštor sa nachádza v údolí Teleajen neďaleko priesmyku Bratocea, ktorý bol za dávnych čias hranicou medzi Valašskom a Transylvániou. Hral veľmi dôležitú úlohu v ochrane bratských vzťahov medzi Rumunmi žijúcimi na oboch stranách Karpát. Štedro ponúkal útočište, pokoj srdciam a svetlo duchu Rumunom Transylvánie, ktorí opustili svoje domovy kvôli národnostnému a náboženskému útlaku.
Podľa miestnej tradície tu bol prvý kláštor založený približne v roku 1770 pastiermi zo Sacele (Brasov) a bol zničený v roku 1777 Turkami. V roku 1770 bola postavená aj nová pustovňa, ale v roku 1832 zhorela. Novodobý kostol, zasvätený svätej Trojici, sa zachoval v pôvodnej podobe. Postavili ho v roku 1835 mnísi Damaschin a Iustin obyvatelia Transylvánie, ktorí prišli na toto miesto z kláštora Caldarusani, hlavného centra duchovnej a kultúrnej obnovy valašskej cirkvi. Podporovli ich mnísi zo spoločenstva, ortodoxní veriaci zo susedstva a biskup Chesarie z Buzau. Kostol bol vymaľovaný a vysvätený v roku 1839. V severnom rohu kláštora je kaplnka zasvätená Zosnutiu Panny. Postavil ju v rokoch 1924 - 1927 otec predstavený Grigorie Georgescu.
Kláštor vlastní významú zbierku predmetov vysokej umeleckej hodnoty (dekorované evanjeliáre, strieborné kríže, ikony) a knižnicu bohatú na staré rumunské rukopisy a knihy.
Po reštaurácii budov v rokoch 1962 - 1966 bol pre kňazov a zamestnancov patriarchátu v Cheiskom kláštore zriadený dom odpočinku, podľa starej tradície sociálnej podpory v Rumunskej ortodoxnej cirkvi.
